V 16. storočí a neskoršie malo lesníctvo remeselnícko-priemyselný charakter. Remeselným spôsobom sa vychovávali aj lesníci, pričom sa dbalo hlavne na výučbu polovníctva. Lesníctvo a hospodárenie v lesoch malo druhoradú úlohu. Pozoruhodný odklon vidieť tam, kde malo baníctvo nedostatok dreva.

Významnejší obrat v lesníckych odborných vedomostiach a praktických skúsenostiach nastal v 18. storočí. Prenikanie osvieteneckých názorov do rakúskeho kultúrneho života vyvoláva reformu školstva, pod názvom ratio educationis. V tom čase je velký nedostatok kvalifikovaného lesného personálu. Pokus zaviest lesnícke náuky v rámci baníckeho školstva v Banskej Štiavnici v roku 1770 na založenej Baníckej akadémii sa nestretol s úspechom. Absolventi akadémie pracujú vo svojom hlavnom odbore - v baníctve. Výkonný lesný personál nadobúda v individuálnom učebnom pomere výlučne praktické skúsenosti - prevažne polovníckeho charakteru.

 V takejto politickej a lesohospodárskej situácii v roku 1795 menujú komorským prefektom hrádocko-likavského domínia Františka Wisnera z Morgensternu, osvedčeného odborníka - autodidakta. Tak vzniká z iniciatívy Františka Wisnera v roku 1796 Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku. Je to prvá lesnícka škola v Uhorsku - jedna z najstarších v Európe. V roku 1802 povýšili Wisnerove učilište na hlavnú školu, jej nový názov je: Královská komorská lesná a hlavná národná škola v Liptovskom Hrádku.

 Na zriadenú školu prijal František Wisner Jána Grunwalda - prvého profesora, ktorý vyučoval lesnícke náuky. František Wisner mal za ciel, aby si dorastajúca mládež z Liptovského Hrádku a okolia osvojila teoretické a praktické vedomosti o lesníctve. Nebola to malá úloha. Wisner ju splnil dôsledne a to tak, že zostavil lesnícky katechizmus, na základe nemeckej lesníckej literatúry.
 

Prvý učiteľský zbor

• Riaditeľ školy: František Wisner, hlavný komorský prefekt
• Prvý profesor: Ján Grunwald
• Druhý profesor: Ján Ľudovít Lang
• Tretí profesor: František Pospíšil
• Kapelník: Ján Ružička (učil hudbu na dychových nástrojoch)
• Hlavný správca dielne, modelársky majster: Anton Visauer
• Školník: Andrej Schrobár

Verejné právo a súhlas s vyučovaním lesníctva na tejto triviálnej škole udelila Uhorská komora 21. 8. 1799, ked ju už súčasne volá "lesnou teoretickou a praktickou školou", - zaraduje ju medzi školy, prevyšujúce obyčajný stupen ludovej školy.
 

Prvá budova lesníckej školy

Učebný plán z roku 1803 (len lesnícke predmety)

• rozdelenie, pomenovanie stromov a základné lesnícke náuky
• znalost lesných drevín v dvoch rečiach (po slovensky a nemecky)
• kopírovanie rôznych úradných tlačív
• pestovanie a správne ošetrovanie lesných stromov
• z prírodopisu – rastlinopis a živočíchopis, tak ako je to pre lesníctvo potrebné
• z lesníctva o akosti lesnej pôdy
• o podstatných vnútorných častiach dreva a pestovaní užitočných drevín
• kreslenie zo stavitelstva tolko, kolko dovolujú schopnosti žiakov

Školu navštevovali chlapci vo veku 7-19 rokov. Boli medzi nimi aj praktikanti, ktorých sem poslali jednotlivé komorské panstvá, aby si osvojili lesníctvo. Pre týchto dospelých žiakov zriadila Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku osobitný trojrocný kurz. Vyučovanie týchto praktikantov lesníckym náukam dáva tejto škole nielen vyšší a všeobecný ráz lesníckeho ústavu, ale zároven dôrazne poukazuje na neodkladnú potrebu vybudovat vyšší lesnícky ústav.

Škola mala internát, žiaci dostali okrem riadnej školskej výučby i vojenskú východu. Nosili predpísanú rovnošatu a cvičili obvyklý vojenský telocvik. Žiaci boli po vojensky rozdelení do čiat a mali vojenské hodnosti: podporučík, rotmajster, desiatnik, kadet, vojak.

V čase vrcholného rozvoja v roku 1806 sa v škole vzdeláva a v internáte vychováva 150 žiakov. Sú to žiaci nemajetní, ktorých úplne vydržuje komora, ale aj kadeti - synovia zemianskych rodín, ktorí platia pomerne vysoký školský a internátny poplatok - až 150 zlatých ročne. Medzi žiakmi sú aj lesní zamestnanci, ktorí si osvojili výlučne lesnícke náuky. Pre týchto dospelých fekventantov zriaduje Wisner osobitné trojročné štúdium. Toto odborné vzdelania zamestnancov z praxe dáva hrádockej škole ráz učilišta vyššieho stupna.

V takýchto pomeroch neváha Uhorská dvorná komora vyslat v roku 1806 do Liptovského Hrádku šest mladíkov na štúdiá zo štipendií univerzity. Tak sa dostalo lesníckej škole vyššieho uznania po stránke odbornej. Výborná povest školy nebránila v nej študovat aj mladíkom z lepších zemianskych rodín.

V roku 1808 zomrel František Wisner. Po jeho smrti sa stupnuje nápor úradov, smerujúcich k zrušeniu lesníckeho charakteru hrádockej školy. Po niekolkých rokoch nariaduje panovník vylúčit vyučovanie lesníctva z wisnerovej školy. Niet pochybností, že wisnerova škola splnila poslanie, ktoré jej určili potreby osvietenskej doby a to nielen vo všeobecno-odbornom, ale aj v národnom uvedomovacom smere. V tejto škole v období germanizacných tendencií panovníckeho dvora bola základným vyučovacím jazykom slovenčina. Aktuálna požiadavka dvojstupnovej organizácie lesníckeho školstva a zrušenie wisnerovej školy (1815) viedlo k tomu, že Uhorsko nemalo ani jednu nižšiu lesnícku školu.

 

Druhá budova školy v roku 1910 (Reprodukcia pohľadnice z fondov Liptovského múzea)

Na príkaz vlády, vzdelaný lesník Rudolf Benkö obnovuje v roku 1886 Horársku školu v Liptovskom Hrádku, ktorá je pokračovatelkou wisnerovej lesníckej školy zrušenej v roku 1815. Na horárskej škole sa prehlbovali vedomosti zo všeobecno-vzdelávacích predmetov a vyučovali sa tieto odborné predmety: pestovanie a ochrana lesov, lesná tažba, polovníctvo, zákony a encyklopédia polnohospodárstva. Získané odborné poznatky aplikovali žiaci v praktických cvičeniach vykonávaných v školských objektoch a blízkych štátnych lesoch. Približne polovicu časovej dotácie venovali praxi.

Dôkazom vysokej úrovne školy a jej riaditela Rudolfa Benköho sú ním založené školské objekty v Liptovskom Hrádku: arborétum, školský les "Hradská hora", a lesné škôlky o výmere asi 10 ha. Rudolf Benkö účinkoval na horárskej škole od roku 1886 do roku 1910. Založenie spomínaných školských objektov svedčí o jeho hlbokých odborných vedomostiach, neobyčajnej usilovnosti, prísnosti a svedomitosti. Po rozpade Rakúsko - Uhorska v roku 1918 prevzalo Horársku školu v Liptovskom Hrádku do správy Ministerstvo pôdohospodárstva.

 V roku 1886 - 1919 absolvovalo Horársku školu v Liptovskom Hrádku 500 frekventantov. 19. mája 1919 vymenovalo Ministerstvo pôdohospodárstva ČSR za riaditela Horárskej školy v Liptovskom Hrádku Bohuslava Procházku. V záujme vytvorenia jednotného systému lesníckeho školstva v celej ČSR dvojročnú Horársku školu v Liptovskom Hrádku v roku 1922 zrušili a namiesto nej zriadili jednoročnú školu pre lesných hájnikov.

 V školskom roku 1922 - 1923 zriadili pri hájnickej škole drevársko-piliarsku školu, ktorá vychovávala technických zamestnancov pre štátne píly a podnikatelov. Štúdium bolo jednoročné a od školského roku 1926 - 1927 ho predlžili na dva roky. V roku 1933 riaditela Bohuslava Procházku preložili a funkciu riaditela prevzal Antonín Brezina, po nom sa stal riaditelom Ján Chmelický.

V školskom roku 1938 - 1939 vyučovanie narušili vojnové udalosti, v priebehu ktorých sa zmenil aj učitelský zbor. Štátna škola pre lesných hájnikov kvalitnou teoretickou aj praktickou prípravou si získala v lesníckej praxi dobré meno a absolventi zastávali zodpovedné funkcie v lesnej prevádzke. Dalšie vyučovanie na hájnickej škole prerušilo SNP. V školskom roku 1944 - 1945 sa vyučovanie vôbec nezačalo. Mnohí žiaci, aj absolventi aktívne bojovali v SNP.

V školskom roku 1945 - 1946, 1946 - 1947 vedla riadneho štúdia boli organizované pre bývalých vojakov a partizánov pätmesačné horárske kurzy (spolu štyri), až do školského roku 1950 - 1951 bola škola jednoročná.

Od tohto školského roku ju reorganizovali na dvojročnú a v školskom roku 1951 - 1952 vznikla stredná štvorročná lesnícka škola - vyššia lesnícka škola neskoršie lesnícka technická škola, potom stredná lesnícka technická škola, teraz stredná lesnícka škola. Nižšia lesnícka škola zanikla.

V roku 1950 začali stavat terajšiu školskú budovu (účinne pomáhali aj žiaci) a školský roku 1952 - 1953 sa začal už v priestoroch novej školy. Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu v roku 1954 pomenovalo hrádockú školu na Lesnícku technickú školu Jozefa Dekreta Matejovie. Škola nesie toto meno ako prejav účty a ocenenia práce tohto velkého lesníckeho pracovníka.

Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku zaznamenala najväčší rozvoj od roku 1951. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v slovenskom lesnom hospodárstve si znova vynútil zriadit nižšie lesnícke školstvo. V roku 1955 opät otvorili dvojročnú lesnícku majstrovskú školu (v školskom roku 1965/66 bola zrušená).

Snaha pomôct lesnej prevádzke príprave kvalifikovaných kádrov viedla k zriadeniu štúdia popri zamestnaní. S dialkovým štúdiom na LTŠ sa začalo v školskom roku 1954 -1955 a na LMŠ v školskom roku 1956 - 1957. Okrem konzultačného strediska v Liptovskom Hrádku sa utvorili vysunuté triedy v Malackách, Pieštanoch, Žiline, Čadci, Mošovciach, Kežmarku. Rozvoj LTŠ v Liptovskom Hrádku najlepšie ukazuje porovnanie počtu žiakov v školskom roku 1936/37. Vtedy mala škola 23 žiakov. V školskom roku 1964/65 už 638/274 v dennom štúdiu a 364 v štúdiu popri zamestnaní.

Ešte stručne o rozvoji lesníckej školy po 2. svetovej vojne

1. 9. 1952 bola nová budova školy odovzdaná do užívania. Boli v nej umiestnené štyri triedy lesníckej a štyri triedy drevárskej školy s domovom mládeže pre 180 žiakov. Stredná priemyselná škola drevárska bola v roku 1964 preložená do Zvolena a celá budova školy bola daná do užívania lesníckej škole.

Aj napriek tomu priestory nepostačovali. Chýbali kabinety, laboratóriá a odborné učebne. Najskôr sa vybudovala nová telocvičňa, ktorá slúžila aj žiakom z iných hrádockých škôl. Dna 22. 12. 1967 sa prebralo stavenisko na výstavbu domova mládeže pre 250 žiakov. Nový domov mládeže začal slúžit svojmu účelu od 1. 9. 1972. V budove školy sa tým uvolnili priestory, ktoré sa rekonštruovali na 5 odborných učební s kabinetmi pre skupiny odborných predmetov a na učebnu všeobecnovzdelávacích predmetov. Odborné učebne sa zásluhou Ing. Michala Kysela vybavovali modernou didaktickou technikov a učebnými pomôckami. Aj v súčasnej dobe slúžia svojmu účelu a prispievajú k zvýšenej kvalite vyučovacieho procesu. Za celú dobu existencie školy ukončilo štúdium vo všetkých jeho formách vyše 6 000 absolventov.